Či ide o atopický ekzém, seboreu, psoriázu, žihľavku, akné, nešpecifické svrbenie pokožky alebo aj o vírusové kožné ochorenia ako je herpes (opar), pri ich vzniku, zhoršení priebehu alebo opakovanom vzplanutí po stave kľudu pozorujeme takmer vždy ako spúšťač zásadné narušenie vnútornej rovnováhy, teda významný stresový impulz, ktorý môže mať infekčnú, fyzickú, ale veľmi často aj emočnú povahu.
Niektoré z týchto ochorení, napríklad atopický ekzém, sa významne často vyskytuje práve u ľudí, ktorí majú horšiu toleranciu stresu, u iných je stres natoľko významný, že prekračuje individuálnu kapacitu aj pri dobrej dlhodobej tolerancii. A je dosť pravdepodobné, že každé z nich je spúšťané odlišným typom stresovej situácie, ktorá je pre konkrétneho jedinca vzhľadom k jeho osobnej histórii v niečom veľmi špecifická. A tak ako pri iných formách somatizácie emočného stresu (teda vzniku psychosomatických prejavov všeobecne) je aj tu typickým rysom neschopnosť alebo nemožnosť uchopiť a spracovať emočnú stránku situácie na vedomej úrovni.
Keď sa pozeráme na telesné ochorenie psychosomatickými očami, musíme sa vždy zamerať na to, čo nie je vidieť. Čo je pod úrovňou vedomého prežívania. Čo otvára staré nezahojené rany, s ktorými nechceme byť v kontakte.
Preto je stres individuálne veľmi variabilný, aj čo sa týka stresoru (teda toho, čo reakciu vyvolalo), aj čo sa týka konkrétnej reakcie na stresor. Táto variabilita spočíva v osobnej histórii a skúsenostiach jedinca, ktoré viedli k vzniku špecifických adaptívnych stratégií správania konkrétneho človeka.
Preto ak sa chceme pozrieť na kožné či iné ochorenie aj z hľadiska psychických a emočných spúšťačov, je dôležité s každých človekom pracovať veľmi individuálne. Ja osobne nie som zástanca psychosomatického škatuľkovania, ktoré sa snaží priradiť konkrétny typ kožného ochorenia ku konkrétnej emočnej alebo vzťahovej frustrácii.
Na kožné, ako aj na všetky iné ochorenia, je dobré sa pozerať v širokom kontexte a obvykle býva užitočné využiť možnosti klasickej západnej medicíny spolu s "alternatívou", kam sa bohužiaľ stále oficiálne radí psychosomatická, integratívna či nutričná medicína, ale aj tradičné východné prístupy, ako je čínska medicína či ajurvéda.
Aj keď u mnohých kožných prejavov môžeme vypozorovať alebo tušiť emočné spúšťače, nie každý je ochotný alebo schopný pracovať na tejto úrovni. Preto je v liečbe užitočné vnímať aj iné špecifiká, ktoré bývajú pre nositeľov konkrétnych ochorení významne vyjadrené.
U niektorých z uvedených kožných ochorení totiž pozorujeme viac či menej vyjadrené špecifické vzhľadové a osobnostné rysy.
Napríklad u atopického ekzému, ktorému pre svoje jasné prepojenie s nerovým systémom hovoríme aj neurodermitída, pozorujeme často zvýšenú úzkostnosť, horšiu toleranciu stresu, väčšiu ľakavosť, sklon k nízkemu tlaku a odpadávaniu, zo vzhľadových charakteristík sú časté bledá a horšie prekrvená pokožka, chladnejšie a potiace sa ruky a nohy, chabšie svalstvo, sklon k hypermobilite, výdychové postavenie hrudníka a plytké dýchanie. Pri odbere krvi nachádzame nižšie hodnoty cukru, pečeňových testov, sklon k anémii a nedostatku železa a nízke hodnoty D-vitamínu. Tieto rysy ale bývajú dosť variabilné.
Najmä u tých nositeľov atopického ekzému, kde ochorenie vzniklo v prvých mesiacoch života, často v histórii nachádzame pôrodnú alebo predpôrodnú traumu, čiže závažné ťažkosti dieťaťa počas pôrodu ako dusenie, kliešťový pôrod či predčasný pôrod a pobyt v inkubátore, problém so skorou väzbou a attachmentom, alebo významný stres stres matky počas tehotenstva.
Z vedeckých výskumov vieme, že ľudia, ktorí prežili závažnú psychickú traumu, môžu mať pri určitých typoch stresu tendenciu reagovať "zmrznutím", miesto typickej stresovej reakcie typu útek/útok. U týchto ľudí môžeme pri takejto reakcii pozorovať zníženie produkcie stresového hormónu kortizolu, namiesto jeho obvyklého zvýšenia. Štúdie tiež poukazujú na to, že títo ľudia majú zvýšenú náchylnosť práve k chorobám, ktoré sa liečia kortikoidmi, teda hlavne k autoimunitným ochoreniam (kam patrí aj atopický ekzém či psoriáza), alebo k astme.
V liečbe kožných ochorení preto máme možnosť pôsobiť na viacerých úrovniach. Keď už sme pri atopickom ekzéme, na čisto telesnej úrovni môžeme pokožku premasťovať a aplikovať kortikoidné masti, ktoré potlačia autoimunitný zápal. Veľmi dobrý efekt na ťažké formy má aj celkové podávanie kortikoidov, všetci ale poznáme ich nežiadúce účinky pri dlhodobom podávaní.
V celostnom prístupe môžeme sklon k zápalu potláčať napríklad podávaním omega-3 a 6 mastných kyselín a väčších dávok vitamínu D. Z ajurvédy môžu byť užitočné byliny na zníženie psychického napätia a dóše Vata či na potlačenie zápalu a autoimunity. Z psychického hľadiska môžeme pracovať na relaxácii, zvládaní stresu pomocou rôznych techník, na práci s uzemnením a hranicami, prípadne priamo na práci so skorou traumou, ak sa nejaká v histórii konkrétneho človeka vyskytla.
Pri práci s kožnými ochoreniami býva veľmi užitočná aj hypnóza a sugescia. Dovolím si dať do pozornosti prácu amerického psychoterapeuta Teda Grossbarta, ktorý sa psychologickej liečba kožných ochorení venuje desiatky rokov.
Na jeho stránke www.grossbart.com si môžete stiahnuť bezplatne knihu Skin Deep, ktorá je úžasná pre porozumenie psychologického kontextu kožných chorôb a dáva aj návody na to, čo z psychologického hľadiska môžete robiť pri kožných ochoreniach vy sami, vrátane možností autosugescie. Kniha je v angličtine, ale rozhodne stojí za to.
Ak chcete nad kožnou chorobou zvíťaziť (alebo aspoň remízovať a porozumieť jej kontextu), skutočne stojí za to ísť na to komplexne, z viacerých strán. Výsledky môžu stáť za to.
7.6.2020 MUDr. Lenka Bachratá