Psychosomatický prístup, ktorý v Mind&Body používame, je do veľkej miery psychofyziologickým pohľadom postaveným na adaptačných stratégiách jedinca a naučených funkčných vzorcoch správania, ktoré si človek vytvára na základe svojich špecifických životných skúseností. Do veľkej miery ide o prístup založený na vedeckých dôkazoch, ktoré ale zatiaľ z rôznych dôvodov moderná medicína doteraz neintegrovala.
Nás prístup je veľmi individuálny, čiastočne postavený na fyziologických meraniach a čiastočne na pozorovanom vzorci individuálnej adaptačnej stratégie konkrétneho jedinca.
V skutočnosti je každý psychický proces prepojený s procesom telesným. Každý pocit, emócia či myšlienka majú svoj telesný (fyzikálny či chemický) ekvivalent a to nie len na úrovni mozgu a aktivácie jeho špecifických centier.
procesy sú sprevádzané telesnými na všetkých orgánových a štrukturálnych úrovniach. Ovplyvňujú dýchanie, krvný obeh, funkciu srdca, hormonálny a nervový systém, svaly, fascie,.. v podstate celé naše telo.
Keď chceme prežiť, musíme sa adaptovať
Telesné reakcie na psychické podnety sa netýkajú len jednorazovej reakcie na stres. Každý podnet z prostredia vyvoláva súbor telesných reakcií, ktorých cieľom je optimalizácia prežitia.
Tento súbor reakcií nazýva medicína stresovou reakciou. Pred zhruba sto rokmi ju popísal Hans Selye a nazval ju všeobecným adaptačným syndrómom (GAS). Zistil totiž, že živé organizmy reagujú na rozličné podnety ohrozenia v podstate rovnakou telesnou reakciou typu útek/útok. V rámci tejto reakcie sa aktivujú telesné systémy určené na zabezpečenie dostatku energie na svalovú prácu a inaktivujú sa tie, ktoré na to potrebné nie sú. Zvyšuje sa činnosť pečene, štítnej žľazy, srdca a krvného obehu, začíname rýchlejšie dýchať, zvyšuje sa naše nabudenie a pozornosť a krv privádza do svalov dostatok kyslíka a glukózy, aby sme mohli utekať alebo bojovať. Súčasťou zámeru prežitia pri strese je aj zvýšená zápalová aktivita imunitného systému, zvýšenie krvnej zrážanlivosti, potlačenie trávenia a reprodukčných schopností.
Medicína sa pokúša prostredníctvom akútnej stresovej reakcie vysvetliť vznik niektorých ochorení, ale popravde v tom nie je veľmi úspešná.
Uniká jej totiž podstata. Človek ako veľmi komplexný organizmus má totiž obrovskú schopnosť učenia a vytvára si nesmierne komplexný systém adaptačných stratégií. Ak je opakovane vystavovaný rovnakému stresovému podnetu, naučí sa neho reagovať tak, aby mu to z dlhodobého hľadiska čo najmenej škodilo.
Príklad: Ak mi niečo vybuchne za chrbtom, moje telo zareaguje úľakovou reakciou. Srdce mi najskôr zovrie, potom sa rozbúši, prestanem dýchať, hlava sa mi stiahne medzi ramená. Toto je univerzálna ochranná stresová reakcia. Keď výbuch odoznie, ja sa rozpozerám okolo a zistím, že mi nič nehrozí. Ak dostanem informáciu, že to len v blízkom lome odpálili kus skaly, stres opadne a ja sa vrátim do bežného stavu.
Ak sa bude výbuch opakovať častejšie, možno niekoľkokrát denne, moja úľaková reakcia sa bude viac-menej uniformne opakovať, ale stiahnutie hlavy medzi ramená bude možno pretrvávať s každým výbuchom o niečo dlhšie a tiež mi možno bude pomalšie klesať pulz do normy. Ak budem vedľa lomu žiť dlho, môžem sa na výbuchy adaptovať zníženou citlivosťou na tento zvuk, alebo chronicky zvýšeným napätím v oblasti ramien a šije a vyšším pokojovým pulzom. V podstate budem na stresové impulzy "vždy pripravený".
Tomuto naučenému obrannému mechanizmu hovoríme adaptačná stratégia. Umožňuje nám neprežívať stále dookola akútnu úľakovú reakciu a zvýši toleranciu stresových podnetov, ale za určitú cenu.
Tou cenou môžu byť následky chronického svalového napätia (bolesti hlavy, tŕpnutie rúk a podobne), zvýšený pulz môže zvýšiť riziko srdcovo-cievnych ochorení, znížená reaktivita na silné zvuky nám môže zvýšiť riziko dopravnej nehody a ak je súčasťou našej adaptácie celkové znecitlivenie na podnety, budeme spomalene reagovať aj na rôzne iné podnety súvisiace s ohrozením.
Personálny adaptačný syndróm (PAS), psychosomatická osobnosť a zdravotné riziko
Aby človek mohol prežiť, potrebuje mať dobrú schopnosť adaptácie a učenia. Individuálne adaptačné stratégie sú tým, čo formuje naše správanie, ale aj stavbu tela a jeho reaktivitu.
Naša psychosomatická osobnosť je utváraná mozaikou našich genetických a epigenetických dispozícií a adaptačných stratégií na naše životné skúsenosti.
Komplexné skúsenosti našich predkov a ich adaptačné stratégie sa často dedia v rodinách po mnoho generácií, hoci stále nevieme, či sa tento prenos deje geneticky, epigeneticky alebo preberaním špecifického správania medzi rodičom a potomkom.
Vďaka psychofyziológii začíname týmto psycho-somatickým adaptáciám o niečo lepšie rozumieť a tým lepšie rozumieme aj zdraviu a mechanizmu, ktorým vznikajú choroby. A to zďaleka nie len tie "psychosomatické".
V Mind&Body sa snažíme porozumieť životnému príbehu našich klientov a ich adaptačným stratégiám, aby sme mohli rozumieť ich zdravotným rizikám a spôsobu, ako im predchádzať.
Ako využívame psychosomatický pohľad v diagnostike a liečbe?
V rámci psychosomatických a integratívnych konzultácií zbierame mnoho informácií o klientovi na základe rozhovoru, pozorovania, meraní a krvných odberov. Zaujíma nás jeho osobný príbeh a príbeh jeho predkov, všetky náročné životné skúsenosti a spôsob adaptácie na ne, zaujíma nás prenatálny vývin, situácia matky počas tehotenstva, jej stresy a náročné zážitky, priebeh pôrodu a komplikácie, skorý detský vývin a rodinná situácia počas detstva, prípadné traumatické zážitky v skorom veku, emočné a fyzické bezpečie, blízke vzťahy, formujúce skupiny a schopnosť patriť do nich, postoje, názory a hodnoty v rodine, schopnosť rodičov akceptovať dieťa vo svojej jedinečnosti, vývin počas základnej školy a blízki kamaráti v tom období, priebeh puberty a prvé partnerské vzťahy, sexualita, aktuálny život a partnerský vzťah, miera stresu a schopnosť čeliť konfliktom a zložitým situáciám, aktuálna materiálna situácia a prežívanie bezpečia a spokojnosti v živote a podobne.
Zameriavame sa na schopnosť kontaktu jedinca so sebou a svojimi pocitmi a emóciami, na jeho schopnosť byť vo vzťahu, na jeho citlivosť a vnímavosť, na schopnosť robiť si hranice a postaviť sa za seba, na schopnosť prežívať celé spektrum emócií, na fyzický a emočný postoj, hlasové vyjadrenie, dynamiku pohybu a dýchania, na telesnú energiu a teplotu, na očný kontakt a verbálnu a neverbálnu komunikáciu.
Z týchto komplexných informácií vyhodnocujeme adaptačnú stratégiu jedinca, ktorá ovplyvňuje mnoho fyziologických funkcií. Adaptácie, ktoré vznikajú ako naučené stratégie prežitia v zložitom sociálnom kontexte, nám často na biologickej úrovni spôsobujú patofyziologické zmeny a tak sú z biologického hľadiska maladaptívne.
Tento konflikt medzi sociálnymi a biologickými potrebami sa v posledných rokoch výrazne prehlbuje. Aby sme mohli prežiť v sociálne náročnom prostredí, musíme potlačiť svoje biologické potreby. Spolu so zmenami klímy, enviromentálnou záťažou, nutrične chudobnou stravou a zlou životosprávou sa dá očakávať, že počet civilizačných a psychosomatických ochorení bude rásť exponenciálne.
V Mind&Body sa snažíme pozerať sa na zdravie veľmi komplexne a dynamicky kráčať s najnovšími poznatkami. Bude nám cťou, ak aj vy budete súčasťou tohto nového prístupu k zdravotnej starostlivosti.