O psychosomatike
V psychosomatickom pohľade nemá zmysel liečiť telo bez toho, aby sme poznali dušu, ducha, vzťahy, súvislosti a životný príbeh. Všetko, čo sa nám odohráva v živote na psychickej a emočnej úrovni, čo sa nás dotýka a je dôležité, sa odohráva aj na telesnej úrovni a má to dopad na to, ako sa po fyzickej stránke cítime. Preto je váš príbeh pre nás dôležitý.
Človek sa od ostatných živých tvorov líši nielen svojou vyvinutou šedou mozgovou kôrou a schopnosťou komplexne myslieť, ale aj tým, že sa rodí ako takmer nepopísaný list papiera a jeho konečná osobnosť sa do veľkej miery formuje prostredím, v ktorom vyrastá a skúsenosťami, ktoré zažíva najmä v prvých rokoch svojho života.
Ak je prostredie láskavé, bezpečné a prijímajúce, ak nám umožňuje uspokojovať svoje aktuálne vývojové potreby, vtedy máme možnosť naplno rozvinúť svoj vrodený potenciál. Ak v kľúčových vývojových obdobiach nedostaneme to, čo v danej chvíli potrebujeme, naša silná potreba prežiť aktivuje sériu tvorivých prispôsobení, ktoré sa nás snažia adaptovať na nedostatočne podpornú a bezpečnú situáciu.
Postupne sa učíme adaptovať svoje správanie tak, aby sme z prostredia dostávali aspoň akú takú dávku podpory, výživy a bezpečia a tieto adaptácie formujú nielen naše správanie, ale aj naše myslenie, cítenie, fungovanie vo vzťahoch, ale aj stavbu a držanie nášho tela a funkcie dôležitých orgánových systémov. Ak napríklad zažívame veľa zdrvujúcich pocitov, ak sme zahltení ťažkými emóciami, je pre nás a naše prežitie výhodnejšie necítiť alebo cítiť výrazne menej, čo telo kreatívne zabezpečí napríklad tým, že obmedzí naše dýchanie zvýšením svalového napätia v oblasti bránice a hrudníka. Ak žijeme v prostredí strachu a neustáleho ohrozenia, naše telo sa zafixuje v pozícii trvalého úľakového reflexu -s hlavou stiahnutou medzi napäté ramená.
Naše kreatívne adaptácie majú mnoho rôznych foriem: od bolestí bruška a teploty u dieťaťa, ktorá potrebuje pritiahnuť pozornosť hádajúcich sa rodičov, cez zadržiavanie agresívneho impulzu, ktoré sa môže prejaviť ako vysoký tlak alebo svalové či kĺbové bolesti, až po rôzne formy disociácie a odpojenie sa od reality v situáciách, kedy žiadny bezpečný kontakt s prostredím nie je možný.
Či ide o zrýchlený tep, zvýšený krvný tlak, svalové napätie, zmeny dýchania, poruchy trávenia, alergické reakcie, autoimunitné problémy, bolesti hlavy alebo iné ťažkosti, s pomocou životného príbehu sa nám často podarí vystopovať prvky adaptívneho prispôsobenia alebo aktivácie stresového systému, ktorých cieľom je uspokojiť naše dôležité potreby prežitia a sebahodnoty.
Klasický psychosomatický prístup, ako ho poznáme, sa hlási len k malej časti týchto „zdravotných problémov“ – najmä k tým, ktoré sa nedarí uspokojivo vysvetliť a riešiť klasickej medicíne. Našim presvedčením ale je, že integratívny a psychosomatický pohľad by v každom odvetví medicíny významne prospel porozumeniu toho, ako príznaky a ochorenia vznikajú, a ako je v priaznivej konštelácii (pri dobrom náhľade pacienta, jeho vôli, flexibilite, dobrých zdrojoch, ochote ku zmene a dostatku času) možné k nim preventívne a liečebne pristupovať.