Aktuálne informácie o Covid-19 - marec 2021

28.3.2021

Ochorenie Covid 19 je tu s nami už rok a vďaka očkovaniu dúfame, že už čoskoro uvidíme svetlo na konci tunela tejto pandémie.

V zimných mesiacoch sme zažili extrém v zmysle vysokých čísel infikovaných, hospitalizovaných aj zomierajúcich. Zrejme vďaka opatreniam, očkovaniu aj blížiacej sa jari sa zdá, že sme sa prehupli cez vrchol druhej vlny a blíži sa aspoň dočasná úľava.

Napriek tomu sa ale dá očakávať, že Covid tu s nami ešte pár mesiacov či rokov pobudne a kým sa z neho nestane ochorenie závažnosťou podobné chrípke, bude treba ho brať vážne.

Aktuálne informácie - očkovanie proti Covid-19

Očkovanie je vo Svete aj na Slovensku v plnom rozbehu, aj keď Slovensko v efektivite významne zaostáva a organizácia očkovania je plná chaosu.

Dúfajme, že sa to postupne ustáli.

Aktuálne sa u nás očkuje tromi látkami. Dve z nich sú RNA vakcíny od spoločností Pfizer a Moderna, ktoré sú založené na novej technológii na báze ribonukleovej kyseliny vírusu SARS-Cov-2. Tretia vakcína je od spoločnosti Astra Zeneca a je to vektorová vakcína, v ktorej je nosičom koronavírusových antigénov iný známy respiračný vírus, tzv. adenovírus. 

RNA technológia je u vakcín nová, takže je automaticky spojená s určitou mierou nedôvery. Výrazne skrátené klinické testovanie tejto neistote veľmi nepridáva, ale doterajšie štúdie naznačujú vysokú mieru bezpečnosti a najmä efektivity v zmysle výskytu ťažkých foriem ochorenia Covid 19 a súvisiacich úmrtí. 

Vektorová technológia Astra vakcíny je známa už roky a tým vzbudzovala od začiatku väčšiu dôveru. Adenovírusy sú ale nášmu imunitnému systému už dobre známe, takže boli obavy ohľadne účinnosti: najmä či náš imunitný systém nezlikviduje adenovírus skôr, než antigény koronavírusu vytvoria imunitnú stopu. (Táto obava sa týka aj vakcíny Sputnik V, ktorá je koncepčne rovnaká.) Na zvyšovanie imunitného efektu sa do vakcín zvyknú pridávať adjuvantné látky, ktoré zvyknú antivaxerom otvárať nožík vo vrecku. Vďaka týmto látkam ale naše telo zareaguje na imunitný podnet výraznejšou zápalovou reakciou a tým sa potencuje tiež žiadaný efekt vakcíny. Aj tomuto môžeme zrejme pripísať početné vedľajšie účinky vakcíny vo forme horúčok, únavy a chrípkovitých príznakov.

Silná zápalová reakcia však môže okrem zvýšenia imunitného efektu viesť u náchylných ľudí k občasným závažným nežiadúcim prejavom, ako sú napríklad toľko riešené trombózy, kvôli ktorým sa prehodnocuje v mnohých štátoch bezpečnosť tejto vakcíny. 

Z dostupných zdrojov máme zatiaľ pomerne optimistické údaje čo sa týka významnej redukcie závažných foriem ochorenia aj úmrtí na Covid 19. Stále ale presne nevieme, či vakcíny zabránia aj šíreniu vírusu.

Keďže ide vo všetkých prípadoch o protilátkové vakcíny, ich účinok sa odohráva v krvi, v ktorej sa protilátky vyskytujú a kde majú za úlohu vírus neutralizovať.

O toto sa opierajú čiastočne skeptické hlasy niektorých odborníkov, ktoré upozorňujú, že protilátkové vakcíny nie sú schopné zabrániť šíreniu vírusu medzi bunkami a tiež že nemusia mať dostatočný efekt na zníženie šírenia vírusu medzi ľuďmi.

Veľmi skeptické hlasy nepovažujú tento druh vakcíny za vhodný pre použitie v rámci zúriacej pandémie a upozorňujú na krátkozrakosť tohto riešenia a možné neskoré negatíva masového očkovania. Opierajú sa najmä o riziká potenciácie imunitného úniku mutovaných variánt a ich asymptomatického šírenia.

Rozhodne nemám záujem vytvárať protivakcinačné nálady a šíriť konšpirácie, ale vzhľadom na objektivitu informácií považujem za dôležité dať do pozorností okrem všetkých aktuálnych kladov aj možné budúce závery, o ktorých zatiaľ nemáme povedomie. Možno tieto obavy upadnú po čase do zabudnutia, ale možno o nich ešte budeme počuť.

https://childrenshealthdefense.org/defender/virologist-huge-price-covid-mass-vaccination/

Rovnako považujem za dôležité hovoriť dostatočne aj o individuálnych rizikách u niektorých ľudí.

To, že sa očkovanie Astrou po pochybnostiach znova rozbehlo, je následkom trojdňového skúmania autoritami, ktoré usúdili, že prínosy očkovania významne prevažujú nad rizikami. 

To je z hľadiska verejného zdravia iste pravda, ale z hľadiska zdravia jednotlivca to rozhodne nehovorí o tom, že u vulnerabilných ľudí očkovanie Astrou trombózu spôsobiť nemôže. Hoci sa to týka len extrémne nízkeho počtu očkovaných, pre zdravie a životy týchto jednotlivcov považujem za dôležité, aby sme sa pokúsili vytipovať rizikové faktory ľudí, ktorí k takémuto ťažkému priebehu môžu mať náchylnosť a ponúkli im preventívne riešenie.

Čo k tomu na záver? O očkovaní proti Covidu máme zatiaľ stále málo informácií. Tie, čo máme, dávajú významnú nádej na významnú redukciu úmrtnosti na Covid a aspoň čiastočný návrat k spoločenskému životu v blízkom období. Je v tom ale zatiaľ stále veľa otáznikov do budúcna, preto považujem za dôležité, aby sa dostávali k našim ušiam aj menej optimistické informácie a neistoty,  aby sme si mohli vytoriť čo najobjektívnejší názor a sami za seba sa mohli čo najobjektívnejšie rozhodnúť, akým smerom sa ďalej obrať. 

 

Covid 19 - klinické príznaky

Covid-19 má vo svojom typickom obraze klinický priebeh podobný chrípke. Z plného zdravia sa objaví výrazná únava, bolesti tela a vysoké teploty (nad 39°C), rozvíja sa dýchavica a suchý kašeľ, strata čuchu a chuti.

Zo zahraničných zdrojov môže ochorenie zriedka prebiehať pod obrazom hnačky, mozgovej príhody, kožných prejavov (mramorová koža, premodranie palcov na nohách, tzv. Covid palce), zlyhávania životne dôležitých orgánov a ďalších, tieto prejavy sa ale popisovali skôr v prvej vlne.  

Z aktuálnych skúsenosti vieme, že Covid-19 môže mať prejav akejkoľvek známej infekcie dýchacích ciest, bolesťou hlavy, alebo len zhoršením už známeho chronického ochorenia.

Kto je rizikový a nerizikový pacient?

Z celosvetových údajov sa za riziko ťažkého priebehu považuje kombinácia veku a chronických civilizačných ochorení, najmä srdcovo-cievnych a onkologických. Významným nezávislým rizikom sa zdá byť obezita, ktorá bude pravdepodobne spojená aj s nižšou tvorbou protektívnych protilátok po očkovaní. Z výskumov je známa určitá miera súvislosti s krvnou skupinou, kde sa ako najmenej riziková javí najmä skupina 0, po nej A a za rizikovejšie skupiny B a AB. Vyššia miera rizika je spojená s mužským pohlavím, kde sa diskutuje o imunitnej odpovedi viazanej na X chromozóm. 

Menší výskyt fatálneho priebehu bol popísaný aj pri užívaní niektorých liekov, ktoré sú ďalej predmetom výskumu. Patrí sem liek na cukrovku metformín (len u žien), liek na depresiu fluoxetín alebo liek proti parazitom ivermektín.

Máme k dispozícii len minimum informácií ohľadne rizikového profilu u "zdravých" ľudí v mladom a strednom veku, ktorí ochoreniu podľahli, najmä ak neboli obézni. 

Z psychofyziologického pohľadu máme niekoľko hypotéz o rizikovom profile človeka s ťažkým priebehom, ale predpokladáme, že nejde o žiadny triviálny osobnostný alebo fyziologický rys. Veľmi pravdepodobne sa bude jednať o kombináciu rizikových faktorov zasadených do špecifickej situácie. Z pohľadu fyziológie stresu sa dá predpokladať, že väčšie riziko ťažšieho priebehu môže súvisieť s chronickým stresom, ktorý je spojený s neadekvátnou imunitnou odpoveďou. Zo starších štúdií na pacientoch v septickom šoku (ktorý zodpovedá ťažkej fáze respiračného a orgánového zlyhania Covid-19), majú vyššie riziko ťažkého priebehu a úmrtia ľudia s nízkou aktivitou parasympatiku. 

Z obmedzených údajov z prvej vlny v USA sa zdá, že významne väčšiu náchylnosť na ťažký až fatálny priebeh majú ľudia z nižších sociálnych tried, vyrastajúcich v náročných životných podmienkach, ktorí majú v skorej histórii významnú vývojovú traumu.  

Ako je možné liečiť Covid-19?

Aktuálne nie je dostupná žiadna špecifická protivírusová liečba s dostatočne vysokou efektivitou. V liečbe ťažkých stavov sa uplatňuje antivirotikum Remdesivir, ktoré významne zlepšuje priebeh v cca 30% prípadov. V testovaní je efektivita kovalentnej plazmy od pacientov, ktorí ochorenie prekonali. Zatiaľ ale nie sú dostupné dostatočné dôkazy pre jej používanie ani proti jej používaniu.

U liekov chlorochin a hydroxychlorochin rozhodli dáta proti ich používaniu u pacientov s ťažkým aj ľahkým priebehom.

U pacientov so systémovou zápalovou odpoveďou, s respiračným a/lebo multiorgánovým zlyhaním sa ako efektívne javia kortikosteroidy v kombinácii s liekmi na zníženie zrážanlivosti krvi (antikoagulanciá). Tieto lieky však v iných štádiách ochorenia môžu pôsobiť kontraproduktívne, pretože ich všeobecný účinok je imunosupresívny.  Preto rozhodne neodporúčame ich užívanie v prevencii alebo pri liečbe ľahkého priebehu ochorenia. U pacientov, ktorí kortikoidy užívajú dlhodobo z dôvodu systémového zápalového ochorenia, však nebolo ich užívanie spojené so signifikantne zvýšeným rizikom.     

Testovanie na Covid-19

Základným testom, ktorý sa vykonáva, je PCR test materiálu z výteru z nosohltana, ktorý priamo dokazuje prítomnosť vírusu. Okrem PCR testu je možné aj vyšetrenie protilátok, ktoré sa paušálne neodporúča vykonávať. Jeho význam je pri vykonávaní epidemiologických výskumov šírenia infekcie, pri post-infekčných Covid symptómoch a pre záchyt osôb, ktoré ochorenie nedávno prekonali bezpríznakovo.

Má zmysle testovať sa na protilátky?

Pohľad na význam protilátok proti novému koronavírusu sa od začiatku pandémie postupne kryštalizuje. Bohužiaľ zlyhalo očakávanie, že by test na protilátky mohol slúžiť na vystavenie preukazu o vybudovanej imunite voči Covid-19, ktorý by umožnil opustiť hygienické opatrenia a vrátiť sa k životu bez rúšok. 

Dostupné dáta nasvedčujú, že protilátky sa v krvi vyskytujú len 2 mesiace po bezpríznakovom nosičstve a asi 3 mesiace po klinicky rozvinutom ochorení.

Kedy test na Covid hradí poisťovňa?

Indikáciou na test hradený poisťovňou je najmä vysoká teplota a/lebo dýchavica či dráždivý kašeľ, trvajúce aspoň 3 dni, nevysvetliteľné inou príčinou, najmä v súvislosti s predchádzajúcou cestou do zahraničia alebo s kontaktom s osobou s preukázanou Covid infekciou. O indikácii na hradené testovanie rozhoduje všeobecný lekár pacienta. Dohľadávanie a testovanie kontaktov potvrdeného prípadu má v rukách regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Vytvára prekonané ochorenie imunitu? 

Zatiaľ sa predpokladá, že prekonané ochorenie Covid-19 by malo poskytovať imunitu voči opätovému ochoreniu na dobu zhruba 3-10 meiacov, ale je to veľmi individuálne. Pri miernych alebo žiadnych príznakoch bude imunita zrejme kratšia a tiež bude závislá na miere mutácií vírusu.