Aktuálne informácie o Covid-19 - jeseň 2020 a o očkovaní proti chrípke

V posledných týždňoch opäť rastú čísla ľudí infikovaných novým koronavírusom, preto prinášame informácie súvisiace s aktuálnou situáciou.

Ako rozlíšiť príznaky ochorenia Covid-19?

Jesenná vlna pandémie v Európe sa líši od jarnej tým, že na podobné počty infikovaných je významne menej ťažkých priebehov a úmrtí. Príčinou môže byť to, že infikovaní sú najmä mladí ľudia, že sa dôslednejšie dohľadávajú kontakty, že rizikoví jedinci sa dôsledne izolujú, ale aj preto, že s blížiacou sa vakcínou sa cítime bezpečnejšie a menej podliehame stresu a úzkosti.

Napriek tomu však mnohých chytá panika, keď sa u nich alebo u ich blízkych objavia príznaky respiračného infektu. Kedy sa máme obávať Covidu?

Covid-19 má vo svojom typickom obraze klinický priebeh podobný chrípke. Z plného zdravia sa objaví výrazná únava, bolesti tela a vysoké teploty (nad 39°C), rozvíja sa dýchavica a suchý kašeľ, strata čuchu a chuti.

Zo zahraničných zdrojov môže ochorenie zriedka prebiehať pod obrazom hnačky, mozgovej príhody, kožných prejavov (mramorová koža, premodranie palcov na nohách, tzv. Covid palce), zlyhávania životne dôležitých orgánov a ďalších, tieto prejavy sa ale popisovali skôr v prvej vlne.  

Z aktuálnych skúsenosti vieme, že Covid-19 môže mať prejav akejkoľvek známej infekcie dýchacích ciest, bolesťou hlavy, alebo len zhoršením už známaho chronického ochorenia.

Kto je rizikový a nerizikový pacient?

Z celosvetových údajov sa za riziko ťažkého priebehu považuje kombinácia veku a chronických civilizačných ochorení, najmä srdcovo-cievnych a onkologických. Významným nezávislým rizikom sa zdá byť obezita, ktorá bude pravdepodobne spojená aj s nižšou tvorbou protektívnych protilátok po očkovaní. Z výskumov je známa určitá miera súvislosti s krvnou skupinou, kde sa ako najmenej riziková javí najmä skupina 0, po nej A a za rizikovejšie skupiny B a AB. Vyššia miera rizika je spojená s mužským pohlavím, kde sa diskutuje o imunitnej odpovedi viazanej na X chromozóm. 

Menší výskyt fatálneho priebehu bol popísaný aj pri užívaní niektorých liekov, ktoré sú ďalej predmetom výskumu. Patrí sem liek na cukrovku metformín (len u žien), liek na depresiu fluoxetín alebo liek proti parazitom ivermektín.

Máme k dispozícii len minimum informácií ohľadne rizikového profilu u "zdravých" ľudí v mladom a strednom veku, ktorí ochoreniu podľahli, najmä ak neboli obézni. 

Z psychofyziologického pohľadu máme niekoľko hypotéz o rizikovom profile človeka s ťažkým priebehom, ale predpokladáme, že nejde o žiadny triviálny osobnostný alebo fyziologický rys. Veľmi pravdepodobne sa bude jednať o kombináciu rizikových faktorov zasadených do špecifickej situácie. Z pohľadu fyziológie stresu sa dá predpokladať, že väčšie riziko ťažšieho priebehu môže súvisieť s chronickým stresom, ktorý je spojený s neadekvátnou imunitnou odpoveďou. Zo starších štúdií na pacientoch v septickom šoku (ktorý zodpovedá ťažkej fáze respiračného a orgánového zlyhania Covid-19), majú vyššie riziko ťažkého priebehu a úmrtia ľudia s nízkou aktivitou parasympatiku. 

Z obmedzených údajov z prvej vlny v USA sa zdá, že významne väčšiu náchylnosť na ťažký až fatálny priebeh majú ľudia z nižších sociálnych tried, vyrastajúcich v náročných životných podmienkach, ktorí majú v skorej histórii významnú vývojovú traumu.  

Ako je možné liečiť Covid-19?

Aktuálne nie je dostupná žiadna špecifická protivírusová liečba s dostatočne vysokou efektivitou. V liečbe ťažkých stavov sa uplatňuje antivirotikum Remdesivir, ktoré významne zlepšuje priebeh v cca 30% prípadov. V testovaní je efektivita kovalentnej plazmy od pacientov, ktorí ochorenie prekonali. Zatiaľ ale nie sú dostupné dostatočné dôkazy pre jej používanie ani proti jej používaniu.

U liekov chlorochin a hydroxychlorochin rozhodli dáta proti ich používaniu u pacientov s ťažkým aj ľahkým priebehom.

U pacientov so systémovou zápalovou odpoveďou, s respiračným a/lebo multiorgánovým zlyhaním sa ako efektívne javia kortikosteroidy. Tieto lieky však v iných štádiách ochorenia môžu pôsobiť kontraproduktívne, pretože ich všeobecný účinok je imunosupresívny.  Preto rozhodne neodporúčame ich užívanie v prevencii alebo pri liečbe ľahkého priebehu ochorenia. U pacientov, ktorí kortikoidy užívajú dlhodobo z dôvodu systémového zápalového ochorenia, však nebolo ich užívanie spojené so signifikantne zvýšeným rizikom.     

Testovanie na Covid-19

Základným testom, ktorý sa vykonáva, je PCR test materiálu z výteru z nosohltana, ktorý priamo dokazuje prítomnosť vírusu. Okrem PCR testu je možné aj vyšetrenie protilátok, ktoré sa paušálne neodporúča vykonávať. Jeho význam je pri vykonávaní epidemiologických výskumov šírenia infekcie, pri post-infekčných Covid symptómoch a pre záchyt osôb, ktoré ochorenie nedávno prekonali bezpríznakovo.

Má zmysle testovať sa na protilátky?

Pohľad na význam protilátok proti novému koronavírusu sa od začiatku pandémie postupne kryštalizuje. Bohužiaľ zlyhalo očakávanie, že by test na protilátky mohol slúžiť na vystavenie preukazu o vybudovanej imunite voči Covid-19, ktorý by umožnil opustiť hygienické opatrenia a vrátiť sa k životu bez rúšok. 

Dostupné dáta nasvedčujú, že protilátky sa v krvi vyskytujú len 2 mesiace po bezpríznakovom nosičstve a asi 3 mesiace po klinicky rozvinutom ochorení.

Kedy test na Covid hradí poisťovňa?

Indikáciou na test hradený poisťovňou je najmä vysoká teplota a/lebo dýchavica či dráždivý kašeľ, trvajúce aspoň 3 dni, nevysvetliteľné inou príčinou, najmä v súvislosti s predchádzajúcou cestou do zahraničia alebo s kontaktom s osobou s preukázanou Covid infekciou. O indikácii na hradené testovanie rozhoduje všeobecný lekár pacienta. Dohľadávanie a testovanie kontaktov potvrdeného prípadu má v rukách regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Vytvára prekonané ochorenie imunitu? 

Zatiaľ sa predpokladá, že prekonané ochorenie Covid-19 by malo poskytovať imunitu voči opätovému ochoreniu na dobu zhruba jedného roka. Pri miernych alebo žiadnych príznakoch bude imunita zrejme kratšia a tiež bude závislá na miere mutácií vírusu.  

Očkovanie proti Covid-19

Aktuálne nie je dostupné. Niekoľko vakcín je v poslednej fáze testovania a predpokladá sa, že očkovať by sa mohlo začať už koncom roka 2020 alebo začiatkom nasledujúceho roka. Tieto informácie ale pochádzajú z USA a štátov západne Európy, Slovensko sa k tejto téme zatiaľ oficiálne nevyjadrilo. Stále je v diskusii otázka, či bude očkovanie povinné alebo dobrovoľné. 

Očkovanie proti chrípke

Predpokladá sa, že v chrípkovej sezóne môže priebeh Covid-19 zhoršiť súčasné ochorenie chrípkou, preto sa odporúča očkovanie proti chrípke najmä u rizikových jedincov, ale aj u všetkých ostatných. 

Dôležitou informáciou pre záujemcov o očkovanie je, že chrípková vakcína sa pripravuje pre každú zimnú sezónu zvlášť a podanie sa odporúča až od druhej poloviny októbra, aby imunita prekryla najviac exponované obdobie, ktoré býva od poloviny novembra do februára. 

Aktuálna informácia je, že od cca poloviny septembra je už v lekárňach chrípková vakcína Imovax Tetra. Hoci ešte nie je optimálny čas na očkovanie, odporúčame po skúsenostiach z minulých rokov nechať si vakcínu predpísať už teraz (najmä u rizikových jedincov) a do očkovania uchovať v chladničke, aby ste sa vyhli situácii, že v októbri - novembri už vakcína v lekárňach nebude dostupná.